Katarína Vavrová (1964) je významnou predstaviteľkou generácie, ktorá vstúpila na slovenskú výtvarnú scénu začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. V rokoch 1984 – 1990 absolvovala Oddelenie knižnej ilustrácie na bratislavskej VŠVU, u prof. Albína Brunovského a Karola Ondreičku. Od roku 1993 realizovala vyše 50 autorských výstav, v medzinárodnom kontexte je nositeľkou viacerých i viacnásobných prestížnych uznaní udelených okrem iných v Japonsku, Číne, Thajsku, Španielsku, Poľsku, Turecku. Jej ilustrácie kníh Dafnis a Chloe, Nebeská rieka Grozdany Olujićovej, Marína – Spevy Andreja Sládkoviča, A čo je krása? Milana Rúfusa z vydavateľstva Perfekt boli ocenené ako najkrajšie knihy v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2017. Diela Kataríny Vavrovej sú zastúpené v mnohých zbierkach na Slovensku a v zahraničí. Autorka žije a tvorí v Limbachu. Príťažlivé námety siahajúce od biblických a mytologických scén, cez témy ovplyvnené literatúrou až po tie súčasné, aktuálne, sú príznačné pre rozsiahlu maliarsku a grafickú tvorbu Kataríny Vavrovej. Veľká miera imaginácie, poézie a fantázie jej figurálnych diel stále láka, púta a fascinuje... Už samotný názov výstavy VÁŠNE BÁSNIKOV napovedá, že autorka sa rozhodla prezentovať maľby, ktorými ilustrovala knihy významných básnikov, ako sú A. Sládkovič, M. Rúfus, A. S. Puškin, Ch. Baudelaire, (v procese dokončievania je aj kniha slovenských ľudových piesní, ktorú zostavil Ľ. Feldek) a súbor ešte obohatila obrazmi s témou opery, ktorá má taktiež literárne východiská. Ilustrácie Kataríny Vavrovej sú výnimočné aj tým, že autorka sa nedá úplne spútať podmanivými textami. Vytvára voľné asociácie, pôsobivé figurálne príbehy plné predstavivosti, invencie a poézie. Dochádza k úžasnému prepojeniu reality a fantázie, historických kontextov a súčasnosti, farby a línie, zmyslu pre celok a jemný detail. Ikonografia sugestívnych obrazov sa nemení. Objavujú sa v nich ušľachtilé, nežné, krásne preduchovnené ženské tváre, postavy, doplnené záhadnými mužskými siluetami, cez ktoré prebieha množstvo emócií a sú nasýtené tajomstvami a významami. Autorka sa vyhýba naratívnosti a zámerne očisťuje príbeh od detailov. Ústredný figurálny motív je len jemne dotvorený magickými detailmi – kvetmi, zvieratami, vtákmi, prírodnými motívmi. Prehĺbenie psychologických aspektov hlavných postáv často znásobuje neutrálny, len farebne akcentovaný priestor a chvejivé štruktúry ručného japonského papiera, aby sa všetko koncentrovalo na to najpodstatnejšie – na tváre vyjadrujúce citové a duševné hnutia. No zároveň  typické atribúty jej obrazov – neobyčajná poetickosť, imaginácia, príznačný optimizmus, viera v človeka a v život a bravúrne výtvarné stvárnenie – naďalej zostávajú a naberajú na intenzite.